Na pobavenie

Táto časť je o pufflíkov. Toto všetko sa stane za jednu penguinovu prácu mimo domu:

Modrý: Ale no, ten môj pán (penguin) sa zdržiava mimo domu už nejako dlho. Nech už mi dá jesť. Ach...

Červený: Máš pravdu, hladný som už aj ja. 

Modrý: Tak vieš čo? Aby sme sa nenudili tak sa zahráme.

Červený: Nó, jasné. Hurá. Takže ja si vytiahnem kužele a ty tú tvoju loptu.

Modrý: Áno.

Ružový: Čaute kamaráti. Už som tu. A čo to robíte?

Modrý: Hráme sa, nevidíš? A na tom záchode si bol voľajako dlho. Ako rátam tak 2-3 hodiny.

Ružový: No a čo. 

Červený: A nechceš sa so mnou zahrať kužele?

Ružový: Ale vieš že mňa to nebaví, to si radšej poskáčem na mojej trampolíne.

Čierny: Á. Čau Modrý. Zase skáčeš na tej lopte? Daj mi ju lebo ťa kopnem a vyletíš na mesiac...

Modrý pufflík sa zľakol tak mu ju dal.

Za chvíľu: Čierny: Hey, ty červený, jasne som ti povedal že sa nemáš hrať s kuželami.

Červený: A prečo nie?

Čierny: Do toho ťa nič. Daj mi ich inak ti takú vrazím že ti sopel oko vylezie!

Červený pufflík sa zľakol tak mu ich dal.

Za chvíľu príde Oranžový v aute: Čierny: Čo sa tu vyvážaš. Ešte tu niekoho zrazíš. Vystúp a daj mi to auto. Ak nie tak ťa pod zem zahrabem.

Oranžový pufflík sa zľakol tak mu to auto dal.

Za chvíľku: Čierny: A ty Ružáčik čo tam skáčeš? HMM?

Ružový: Tak si to poď skúsiť.

Čierny pufflík išiel a zrazu čo to? Akoby sa trampolína zbláznila a pufflík (čierny) na nej lietal tak vysoko až si hlavu búchal o strop. Do toho sa pridal aj Zelený ktorý do skákajuceho Čierneho začal hádzať jablká. No a aby toho ešte nebolo dosť tak sa pridal aj Biely ktorý ho presne vo vzduchu zmrazil až tak že ostal v ľade. Keď sa Čierny roztopil tak sa tak nahneval a rozbehol sa za ostatnými že všetky skrinky, okná, vázy no proste všetko možné bolo zhodené a rozbité. Práve v tom sa ako na čerta vrátil ich pán (penguin) a rovno vo dverách odpadol. Pufflíci dúfajú že už sa konečne preberie...

 Tak, a teraz  ďalšia časť vytvorená 11.02.2011. Na koncerte so žltým pufflom. Meno žltého puffla: Robin...

Robin! Robin! kričí penguin na puffla. 

Penguin: Robin! No kde toľko si?! Máš tu tvojé obľúbené špagety!!! Tak kde si?!

Robin: Mmm... tú... veď...

Penguin: jáj, tak ty si na wc. Aha...

Robin: už končím...

Penguin: tak to dúfam lebo si tam už dobré 2 hodiny.

Robin: no, a som tu. óóó... mňam!!! čo ma to tu čaká. och diky... mňam, na tých špagetoch si ale pochutííím...

Penguin: no tak vidíš. Ale rýchlo to zjedz lebo ideme do Stage, má sa tam konať nejaký koncert. A ako myslím tak tam budeš môcť aj vystúpiť. Niečo im tam pekné namaľuješ. :) čo ty na to???

Robin: och, aléé veď já no dobre no. A čo tam mám také kresliť?

Penguin: hocičo.

Robin: ok. dobre. a kedy vyrážame???

Penguin: no už by sme aj mali. tak si na seba niečo obleč, napi sa a ideme.

Robin: Tak dobre.

Keď Robin dojedol špagety a išiel sa obliecť tak medzi obliekaním ho napadla jedna nová vec ktorú dostal včera na narodeniny. Bol to prístroj ktorý si mal s pufflíkom trošku zalietať. Bol nastavený tak aby nikdy nenarazil. na prístroji bolo tlačítko aby pristal na zemi. Robin povedal penguinovi aby išiel že hneď naskočí do auta. Tak penguin nastúpil do auta a vedel že Robin je vzadu v aute. Tak išiel do Stage. No Robin nebol v aute ale na streche ich igloo. Stlačil gombík a vyletel do vzduchu spolu s prístrojom. Lietal kade tade po okolí. Po dvoch hodinách lietania si spomenul že mal vystupovať na koncerte v Stage. Povedal si že lietaním sa tam dostane rýchlejšie. Penguin už bol v Stage ale stále si myslel že Robin je zatúlaný niekde medzi divákmi. Preto bol taký pokojný. No keď rozhlas vyhlásil aby jeden z divákov prišiel niečo ukázať. No Robin už bol zapísaný že niečo ukáže. Penguin sa zľakol že kde je a kričal na celé Stage: Robííín. Kde si? Máš už ísť vystúpiť na pódium. A v tom  voľakto prišiel cez komín. Bol to Robin. Ustráchano sa pozrel na všetkých divákov, povedal DOBRÝ DEŇ a sadol si na stoličku. Na výkres chvíľku maľoval. Všetci diváci boli zvedaví čo nakreslí. Hlavne bol zvedavý Robinov pán. Keď Robin dokreslil tak otočil stojan na výkres smerom k divákom. Dve sekundy bolo ticho a potom sa začali všetci smiať. Na výkrese bolo napísané: HOCIČO. Nahnevaný penguin vzal Robina aj s tou jeho rárohou do auta kde mu dohováral:

Penguin: Tak takto sa správa v divadle??? 

Robin: Ale veď ráno som sa ťa pýtal že čo mám nakresliť a ty že: hocičo.   Tak prečo sa potom hneváš, veď som nakreslil čo si chcel   :)

Ďalší príbeh je tu od 20.2.2011. Názov tohto príbehu: Popcornový výbuch:

( ak chcete mať čítanie tohto príbehu pohodlnejšie tak v rubrike HUDBA si pustite SQUIDZOID vs SHADOW GUY A GAMMMA GAL )
 

 Gary: Ahoj agent môj. Vytaj u mňa. 

Agent: Ahoj.

Gary: Vzhľadom na to že si tu dnes prvý krát tak by si tu mal byť presne a nie to o dve hodiny neskôr ako si mal byť.

Agent: Ale, keď ja ja ja...

Gary: No dobre stačí, verím že nabudúce prídeš presne. 

Hneď po tom ako Gary dopovie sa na ich obrazovkách zjaví Herbert (biely medveď).

Herbert: Vitajte!!! čo je?! Boli ste nejakí veselí ale teraz vám ten úsmev nejako zamrzol.

Agent: É, jupí medveď. BRUM,BRUM,BRUM...

Gary: Čo ti preskakuje agent? Veď toto nie je žiadny náš priateľ, ale...

Herbert: CHA,CHA,CHA. Dlho sa už neporozprávate. Ale Gary ten tvoj agent je akýsi divný. 

Gary: počúvaj Herbert o čo ti ide???

Herbert: O nič dôležité. Len mám jeden nápad.

Gary: Aký?

Herbert: :)  Otoč tú zelenú páku ktorá sa nachádza za tebou.

Gary: No dobre.

Gary otočil páku a zo zadu sa od seba odsunuli dve veľké skrine ktoré mal Gary vo svojej miestnosti. Keď sa skrine odsunuli tak sa za nimi objavili železné mohutné dvere. 

Gary: Fíha. O tom som ani nevedel.

Agent: Óóóó... Dobrý macko.

Gary: A ako teda tie dvere otvoríme?

Agent: Kľúčom, nie?

Herbert: Ale kde to kľúčom. Len sa pred ne postavte.

Agent s Garym sa postavili pred dvere. Dvere sa otvorili s veľkým rachotom. Hneď na to im Herbert povedal:

Herbert: Vstúpte do miestnosti. Pôjdete dlho, dlho rovno tajným tunelom až dokým sa vám cesta nerozdelí na tri chodby Pôjdete tou strednou. Potom sa vám cesty opäť roztroja. Vyberiete si tú ľavú a na tretí krát pravú cestu. Ocitnete sa vo veľkej sále ktorá má 7 poschodí. Na 7. poschodí objavíte červenú páku. Potiahnete ju a otvorí sa vám zelená brána. Pôjdete do nej. Potom sa brána opäť zatvorí. Bude to trvať presne 17 sekúnd čo sa vám brána otvorí. Objavíte sa v úplne inej miestnosti. Radím vám dobre, ničoho sa nedotýkajte iba stlačíte modré tlačítko. 

Hneď ako Gary s agentom vstúpili do tajného tunela tak za nimi sa ozval hlas Herberta: Cha, cha, cha...

Gary: Agent, myslíš že ideme dobre:

Agent: možno, asi hej.

Gary: ako vidím tak je to dosť dlhá cesta.

Agent: Áno, tak preto som si zobral špekačky, chlieb, cibuľu, cesnak, vajíčka, syr, paradajky, sáčok do vysávaču, rybie oči, myší chvost...

Gary: Jáj, no dobre už stačí.

Po dlhej ceste sa tunel roztrojí. Agent navrhne aby išli vľavo. Ale Gary si zapamätal že majú ísť tou strednou cestou. Tak išli. keď sa im cesta opäť roztrojila tak išli ľavou. A na tretí krát išli dobre tiež, vpravo. Keď tak išli tak sa ocitli pred veľkou sálou. Vyzerala presne tak isto ako im ju Herbert opísal. 

Gary: No nič. Musíme ísť hore. Tak poď.

Agent: a kedy si dáme rybie oči a paradajky?

Gary prevrátil očami a povedal: Áno, áno za chvíľku.

Agenta to potešilo tak od radosti vyskočil.

Gary s agentom vyšli na prvé poschodie. Boli tam samé potkany a pavúky. Cesta na druhé poschodie bola zatarasená veľkou pavučinou.

Agent: Jéj, myšky. Môžem jednu pohladkať?

Gary: Nie. Poď prederieme sa cez pavučinu a ideme hore.

Na schodoch sa ho agent opýtal: Tak čo, dáme si paradajky a cesnaky?

Gary: Nie, teraz určite nie. 

Agent sa rozplakal ale Gary mu povedal že to zje keď s ním bez jedného slova vyjde na 7. poschodie. Agent súhlasil. Na druhom poschodí bol obrovský stroj ktorý vydával veľký rachot, celý sa triasol a zasa zatarasil cesu hore. Agen s Garym sa doňho opreli aby sa pohol. No nepohol.

Agent: Čo teraz???

Gary: neviem ale musí sa to nejako dať.

Agent: Asi sme slabí, lebo sme dlho nejedli. Tak najedzme sa mojich dobrôt.

Garymu nezostávalo nič iné len to zjesť. Agent mu dal dobrú porciu očí a chvostov. Gary to zjedol. Bol z toho úplne omráčený. Ale opäť išli spolu tlačiť ten stroj. Konečne sa pohol a agent na to:

Agent: No tak vidíš.

Gary sa kyslo usmial.

Na tretom poschodí bola zem pokrytá elektrinou o čom tí dvaja nevedeli. Stúpili na to a niečo tam začalo rachotať. najprv vedľa nich potom nad nimi a zhora sa na nich vyliala voda. Celí boli mokrí. Na štvrtom poschodí boli dvere ktoré keď otvorili tak sa ocitli v zmrznutej chladničke kde bolo -15C. Cencúle im vyseli z nosa, úst, uší a trepotaním vyšli na piate poschodie. opäť bolo tam niečo čo im zatarasilo cestu ďalej. Bola to zelená slizká škvrna prilepená na stenách tak aby nemohli prejsť. Gary sa hlavou do toho trhol, prederavil to ale bol taký slizký z toho že sa mu všetko lepilo. Na 6. poschodí bolo automatické kladivo ktoré dalo agentovi po tváre. Mal tam veľký otlačok. Keď sa konečne dostali na 7. pschodie tak Gary objavil gombík. Stlačil ho a za ním sa otvorila veľká zelená brána ako spomínal herbert.

Agent: Jéjo, aké sú tie steny pekné. A ten výkres na stole. 

Agent chytil výkres do ruky a v tom obidvaja započuli veľký rachot. Znelo to ako veľký výbuch. Gary sa zľakol prešiel cez zelenú bránu aj sa agentom a ocitli sa v nejakom teleporte. Gary si spomenul že tu majú stáť presne 17 sekúnd. Tak Gary rátal: 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10... ...15,16...

2. časť príbehu:

15, 16, 17! zakričal gary.

Gary: Tak a čo teraz?

Agent: Neviem.

V tom sa im otvorili zelené dvere. Keď vystúpili z teleportu tak pred nimi bola veľká tma. Ocitli sa v jaskyni ktorá bola nazývana ako JASKYŇA SMRTI. Samozrejme oni dvaja o tom nevedeli tak do nej vošli. Bola tam tma akoby zavreli oči. Chvíľku išli až sa pred nimi zjavilo svetlo.

Agent: Húrá, húrá.

Gary: No konečne trošku svetla.

Agent: Zajeme si niečo???

Gary: Ďakujem, ale neprosím si.

Agent: Ale daj si.

Gary: Agentík môj, nechápeš že nemám chuť?

Agent: Ale len si daj. Aspoň budeš mať silu veď si slabý.

Gary: Ty hlupák jeden. Ty ma tu nebudeš urážať. A teraz ti posledný krát hovorím že nechcem jesť.

Agent: No dobre... ... alebo naozaj nechceš?

Táto veta agentova sa stala osudnou. Gary sa tak nahneval až povedal agentovi aby zmizol a už sa mu nikdy neukázal na oči. Tak od tejto chvíle išiel každý inou cestou v tmavej jaskyni. 

Agent: Hlúpy Gary. Veď nech si ide kade tade ale ja sa dostanem z tejto jaskyne skôr a budem slávny za to že som ako prvý cez tieto všetky namáhavé cesty prešiel. Ach, ešte keď si spomeniem ako som bol v tej budove a tam to kladivo. Ach, no čo už. Teraz som tu živý a zdravý.

A tak Agent išiel svojou cestou.

Gary: hlupák jeden. Zdal sa mi byť divný od začiatku tak teraz ho určite predbehnem a budem z jaskyne prvý vonku. Ja budem slávny a bohatý. Ale aj tak by ma zaujímalo čo som to v tej budove počul ten nejaký výbuch. no som teda zvedavý kam ma táto cesta povedie. 

Gary išiel rýchlejšou chôdzou ako agent tak bol už ďaleko pred ním. Za malú chvíľku bol za Garym nejaký veľký rachot ktorý sa blížil ku nemu. Vzadu bola iba tma tak nevidel čo to je. Až vtedy si všimol že stojí na nejakých malých kolajniciach. Keď sa ten rachot dostal ku nemu tak zistil že to je nejaký spustený banícky železný vozík. Gary stál na koľajniciach a chcel sa pokúsiť nasadnúť na ten vozík keď bude pri ňom. A aj sa mu to podarilo tak si v ňom trošku posedel ale aj ho to dosť nadhadzovalo. No a čo agent? Ten chudák sa terigá niekoľko 100viek kilometrov za garym. Potom sa dostal agent opäť do veľkej tmy. Našťastie ho napadlo že má u seba zápalky.  Tak zapálil svoj lampášik a išiel ďalej. V tom aj agent započul nejaký veľký rachot ale tentokrát mu nešiel zozadu ale zboku. Skaly vedľa neho sa začali triasť až začali padať. Agent bohužiaľ nemal veľké šťastie a padajúce skaly ho zasypali. Jeho lampášik mu vypadol z ruky a okolo neho to začalo všetko horieť. A to bol ešte aj zavalený skalami. Oheň sa pomaly blížil ku nemu.

Garyho nálada bola veľmi dobrá. Nič iné nerobil iba sedel vo vozíku a natriasal ho a všetko možné. Ale ani jeho nečakalo šťastie. pred sebou videl veľkú priepasť pred ktorou končili koľajnice. Gary už myslel iba na jedno: SMRŤ! ( pokračovanie príbehu už čoskoro )

3. časť príbehu:

Po dvoch mesiacoch:

Garyho deti: Mami? Kde je otecko. Už sme ho dlho nevideli.

Mama: Och neviem. Aj mňa by to zaujímalo.

Deti: Ano. A kde vlastne je tá jeho kancelária kde pracuje?

Mama: Dobre deti, keď chcete tak vás tam zavediem. Ale o chvíľku sa začínaju televízne noviny tak dúfam že tam bude mať nejaký televízor.

Mama s deťmi odišli do Garyho kancelárie. Keď tam prišli tak vydeli jeho kanceláriu ako je celá potopená v popcorne.

Mama: och, čo sa to tu stalo. Že by bol Gary niekde zahrabaný v popcorne? 

Deti: Mňam, na tom si ale pochutíme.

A tak sa vrhli do jedenia. Jedli to tak rýchlo až im ten popcorn vypadával z úst. Keď sa celkom najedli tak mama zapla televízor. Keď sa začali správy:

Mama: Ticho deti, počúvajte. Chcem vedieť čo sa nové udialo vo svete.

Deti: OK.

Moderátorka televíznych novín: Tak a teraz horúca informácia! Konečne sa zistilo kde sa podeľ významný AGENT NOA spolu s GARYM. Práve dnes sa našli ich mŕtve telá hlboko v baníckej jaskyni. Agent Noa bol zhoretý pod kopou skaly a Gary vo veľkej priepasti zavalený ťažkým baníckym vozíkom.

O týždeň neskôr sa konal pohreb. Garyho rodina prišla a takisto aj agentova rodina. Určite sa nikto nezaobišiel bez plaču. Pri tomto smutnému príbehu už len ťažko na konci dodať: *A žili šťastne až do smrti.*